Problém

Ak nie sú špecifikované ciele a merané výsledky, ktoré sú následne zverejnené, verejnosť nemôže objektívne posúdiť fungovanie nezávislých inštitúcií.

Odporúčanie

Odporúčame pravidelne merať a zverejňovať výsledky práce konkrétnych inštitúcií na základe definovaných cieľov a ukazovateľov. Posilnením verejnej kontroly sa zníži potreba kontroly zo strany politikov, čo umožní ďalej posilňovať nezávislosť inštitúcií od politických aktérov.

Problém

Tým, že sa v mnohých prípadoch uchádzači nemôžu prihlásiť z vlastnej iniciatívy, dochádza k obmedzeniu súťaže, čo uľahčuje presadenie politických nominácií na úkor odbornosti.

Odporúčanie

Navrhujeme zaviesť zákonnú podmienku otvoreného výberového konania do ktorého sa bude môcť zapojiť každý uchádzač bez obmedzení viazaných na štátnu príslušnosť, bez potreby nominácie a po splnení zákonných kritérií. Odporúčame, aby bol otvorený výberový proces podľa nasledujúcich kritérií zákonnou podmienkou pre obsadzovanie najvyšších výkonných predstaviteľov a členov kontrolných a spolurozhodovacích rád jednotlivých inštitúcií.

2.1. Základné kritériá pre uchádzačov

Problém

Nedostatočné a málo špecifikované kritériá pre kandidátov často nezabezpečujú dôkladný a transparentný výberový proces, pretože kandidát nemusí byť odbornej a širokej verejnosti dostatočne známy.

Odporúčanie

Odporúčame, aby bol uchádzač povinný spolu so žiadosťou do výberového konania predložiť motivačný list, podrobné majetkové priznanie a projekt alebo víziu riadenia s priloženým súhlasom so zverejnením týchto dokumentov.

2.2. Ovládanie jedného svetového cudzieho jazyka

Problém

Nízke nastavenie odborných kritérií veľakrát nezabezpečuje dostatočnú odbornosť najvyšších predstaviteľov a dôstojnú reprezentáciu jednotlivých nezávislých inštitúcií.

Odporúčanie

Navrhujeme, aby bolo povinným kritériom pre vrcholných predstaviteľov nezávislých inštitúcií ovládanie aspoň jedného svetového cudzieho jazyka, ktoré bude podrobené testovaniu.

Za svetový cudzí jazyk považujeme anglický, nemecký, španielsky, francúzsky jazyk a podrobená testovaniu bude schopnosť uchádzačov dorozumieť sa v niektorom z týchto jazykov a porozumieť odborným textom.

2.3. Posúdenie súladu kritérií

Problém

Hoci vyhodnotenie súladu kritérií so stanovenými požiadavkami posudzuje odborná komisia len zriedka, aj v takom prípade môžeme hovoriť o deficite nestrannosti a transparentnosti.

Odporúčanie

Navrhujeme zvážiť vytvorenie osobitnej agentúry pre výber čelných predstaviteľov, resp. povinnosť realizovať výber s asistenciou profesionálnej súkromnej agentúry. Agentúra zabezpečí súlad uchádzača so zákonom stanovenými kritériami, prípadne môže podrobiť uchádzačov certifikovanými výkonnostnými, osobnostným a jazykovým testovaním.

Alternatívou je posúdenie, či kandidát spĺňa kritériá pre uchádzanie sa o funkciu výborom NRSR. Nevýhodou je, že výbor rozhoduje jednoduchou väčšinou a jeho zloženie vyplýva z výsledkov parlamentných volieb.

Problém

Pri výberovom procese sa zákonná podmienka verejného vypočutia kandidátov na kľúčové pozície nezávislých inštitúcií vyskytuje len zriedka. Verejné vypočutie je pritom hlavným prostriedkom verejnej kontroly.

Odporúčanie

Odporúčame, aby sa verejné vypočutie uskutočňovalo vo všetkých prípadoch výberových konaní na vrcholné pozície nezávislých inštitúcií. Kandidát sa na verejnom vypočutí odprezentuje a bude odpovedať na otázky členov výberovej komisie, členov príslušného výboru NRSR, poslancov NRSR, príp. verejnosti a médií. Podmienkou je, aby bolo vypočutie nahrávané na video, zverejnené a vysielané online.

Verejné vypočutie by malo prebiehať najskôr mesiac po zverejnení zoznamu kandidátov spolu s dokumentami, ktoré priložili ku svojej kandidatúre (napr. motivačný list, podrobné majetkové priznanie).

Problém

Pri výberových konaniach nie je zabezpečená expertná úroveň vypočúvania a diskusia okolo kandidátov sa často uchyľuje k súbojom politických strán.

Odporúčanie

Navrhujeme zriadiť odbornú vypočúvaciu komisiu. Komisia bude zložená z expertov nominovaných poslaneckými klubmi, vládou a prezidentom. Každý poslanecký klub bude môcť nominovať jedného svojho zástupcu, rovnako svojho zástupcu do komisie bude môcť nominovať vláda a prezident.

• Kandidát bude pred komisiou prezentovať svoj projekt či víziu riadenia a každý člen komisie bude mať právomoc klásť uchádzačovi otázky.
• Právo klásť otázky majú rovnako aj poslanci NR SR a komisia môže udeliť slovo aj inému aktérovi (zástupcom verejnosti, médií, či mimovládnych organizácií), ktorý bude môcť kandidátovi položiť otázku v prípade, ak sa za to vysloví aspoň 1/3 zo všetkých členov komisie.
• Úlohou komisie bude kvalifikovane sprostredkovať obraz o kandidátovi ako verejnosti, tak aj voliteľom. Podľa nášho návrhu však nebude disponovať rozhodovacími ani odporúčacími právomocami.
• Ak v súčasnosti pri obsadzovaní existuje inštitút výberovej komisie, ktorá má rozhodovacie právomoci je nevyhnutné, aby bolo hodnotenie každého člena zverejnené, prípadne zdôvodnené.
• Členovi komisie patrí primeraná odmena, ktorá zohľadňuje expertnú úroveň a zodpovednosť, ktorá môže byť podrobená verejnej kontrole a kritike.

Problém

Spôsob kreovania riadiacich orgánov nezávislých inštitúcií priamo súvisí s neutralitou v ich budúcom rozhodovaní. U mnohých inštitúcií je voľba závislá napríklad na vláde, čím vzniká priamy konflikt v prípade kontroly týmito inštitúciami.

Odporúčanie

Predsedu úradu alebo predstaviteľov kolektívnych riadiacich orgánov podľa nášho návrhu vymenúva prezident na návrh NRSR.

Ak je kandidát zvolený 3/5 väčšinou všetkých poslancov Národnej Rady SR, vymenuje ho prezident do funkcie. Ak je zvolený jednoduchou väčšinou všetkých poslancov, má prezident možnosť nevymenovať zvoleného kandidáta do funkcie, pokiaľ na to existujú významné dôvody.

Poslanci budú voliť zo všetkých kandidátov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá a ktorí sa zúčastnili verejného vypočutia pred komisiou. Voľba bude verejná a dvojkolová.

Výsledky voľby (hlasovania) môžu priniesť tri scenáre:

1. Ak NRSR nezvolila žiadneho z prihlásených kandidátov nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov ani v druhom kole, v primeranej lehote sa uskutoční nová výzva na prihlásenie kandidátov.
2. Za kandidáta hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, čím NRSR podáva návrh kandidáta prezidentovi. Prezident ho môže vymenovať alebo nevymenovať, v prípade závažných dôvodov, ktoré musí odôvodniť, prečo daný kandidát nespĺňa zákonom stanovené podmienky.
3. NRSR hlasovala za kandidáta 3/5 väčšinou všetkých poslancov. V danom prípade ho prezident vymenuje, bez možnosti odmietnuť kandidáta.

5.1. Členovia kontrolných a spolurozhodovacích orgánov

Problém

Kontrolné a spolurozhodovacie orgány nezávislých inštitúcií (rady) predstavujú určitú zábezpeku nestrannosti napríklad rozhodovaním o rozkladoch, zabraňujú možným konfliktom záujmov vo vnútri úradu. V prípade, že ich obsadzovanie nebude dostatočne transparentné a nezávislé napríklad tým, že nebudú do procesu výberu členov týchto orgánov zahrnutí viacerí aktéri, môže dôjsť k ich zneužitiu.

Odporúčanie

Podľa nášho návrhu členov rady vymenúva a odvoláva prezident, ak sa na tom uznesie nadpolovičná väčšina poslancov NRSR. Prezident môže návrh NRSR po odôvodnení odmietnuť, ak existujú pochybnosti o splnení zákonom stanovených kritérií uchádzačom.

Alternatívnym spôsobom obsadzovania členov rád, ktorý posilní postavenie prezidenta, môže byť spôsob, akým sú dnes obsadzovaní ústavní sudcovia: „Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident republiky vymenovať“.

Problém

Ak existuje možnosť bezdôvodne alebo s vágnym odôvodnením odvolať vedúceho predstaviteľa úradu, znamená to silnú závislosť na jeho rozhodovaní. Zároveň sa domnievame, že každý funkcionár by mal byť odvolateľný, ak sa dopustil konania nezlučiteľného s výkonom svojej funkcie.

Odporúčanie

Navrhujeme, aby bolo odvolanie možné výhradne s potrebným odôvodnením a aby sa na procese odvolania podieľali rovnakí aktéri ako pri voľbe (podľa nášho návrhu). To znamená odvolanie prezidentom v prípade súhlasu 3/5 väčšiny všetkých poslancov Národnej Rady SR, resp. možnosť prezidenta zamietnuť odvolanie z významných dôvodov v prípade odvolania jednoduchou väčšinou NR SR.

Navrhujeme ustanoviť spôsob odvolávania z funkcie iba v prípade závažných dôvodov stanovených zákonom, ktoré budú vyžadovať odôvodnenie. Napríklad v prípade, že vedúci úradu stratil bezúhonnosť, nekonal nestranne a nezávisle, porušil nezlučiteľnosť funkcií alebo nadobudol majetok, ktorý nevie zdôvodniť.

• Návrh na odvolanie z funkcie predsedu úradu alebo člena riadiaceho orgánu môže podať 1/5 poslancov NRSR.
• Návrh je schválený, ak zaň zahlasuje väčšina všetkých poslancov NRSR
• Prezident na návrh NRSR predsedu úradu alebo člena riadiaceho orgánu odvolá. Návrh môže odmietnuť v prípade závažných dôvodov, ktoré je povinný objasniť.
• Ak sa na návrhu uznesie 3/5 väčšina poslancov NRSR, prezident je návrh povinný akceptovať

6.1. Členovia kontrolných a spolurozhodovacích orgánov

Problém

Rovnaký problém v prípade odvolaní ako pri vedúcich predstaviteľov úradu je u členov kontrolných a spolurozhodovacích orgánov (rád)

Odporúčanie

Návrh na odvolanie člena rady môže podať 1/5 poslancov NRSR s odôvodnením v prípade závažných pochybení. Napríklad v prípade, že vedúci úradu stratil bezúhonnosť, nekonal nestranne a nezávisle, porušil nezlučiteľnosť funkcií alebo nadobudol majetok, ktorý nevie zdôvodniť.

Ak sa na návrhu uznesie väčšina všetkých poslancov, prezident člena rady odvolá. Nemusí tak urobiť v prípade zdôvodnenia.

Ak sa na návrhu uznesie 3/5 väčšina poslancov NRSR, prezident je návrh povinný akceptovať.

Problém

Obmedzenie nezávislosti môže u členov kolektívnych orgánov nastať v prípade, ak ku ich výmene dochádza v rovnakom čase.

Odporúčanie

Navrhujeme zákonom ustanoviť, aby sa členovia kolektívne riadiacich, rozhodovacích a kontrolných orgánov obmieňali postupne. Príkladom môže byť postupná výmena členov Rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví alebo členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

Problém

Inštitúcie u ktorých sa požaduje nezávislosť, nesmú byť personálne prepojené so subjektami, ktoré sa podieľajú na výkone štátnej moci a tvorbe legislatívy (exekutíva a zákonodarná moc). Za tieto subjekty považujeme politické strany a hnutia. Problémom pri niektorých inštitúciách je, že požiadavky, ktoré majú zabezpečovať politickú nezávislosť sú formulované vágne a nedostatočne.

Za problém nepovažujeme iba súbežné pokračovanie v politických aktivitách, ale aj priamy prechod dlhoročných vrcholných politikov do kľúčových funkcií v nezávislých inštitúciách.

Odporúčanie

Pre vedúcich predstaviteľov, podpredsedov a členov riadiacich výkonných a kontrolných orgánov navrhujeme ustanoviť podmienku nezlučiteľnosti v politickej strane alebo hnutí. Dobrým príkladom je špecifikácia politickej nezlučiteľnosti, ktorá platí pre predsedu Dopravného úradu.

Zároveň odporúčame, aby nebol možný priamy prechod politikov do vrcholných pozícií nezávislých inštitúcií, ale aby bol tento prechod možný len s odstupom niekoľkých rokov.

Politickou funkciou rozumieme výkon poslanca NRSR, člena Vlády SR a funkcie v politickej strane alebo hnutí. O primeranej dĺžke „prestávky“ pri prechode do nezávislých inštitúcií navrhujeme diskutovať.