Policajný zbor

+Vedúca osoba
Peter Kovařík
prezident
od 1.9.2020
životopis
+Základné informácie

Rok vzniku: 1992

Prezídium Policajného zboru je riadiacou organizačnou zložkou Policajného zboru SR. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

+Adresa
Prezídium policajného zboru
Pribinova 2
821 72 Bratislava
tel.: +421 9 61011 111
e-mail: public@minv.sk
http://www.minv.sk/?kontakty-prezidia-policajneho-zboru
+Zamestnanci

Plat vedúcej osoby: 6 049 €
Priemerná mzda zamestnancov: 1 914 €

Vývoj počtu zamestnancov

História vedúcich osôb
od 1.9.2020
Peter Kovařík
do 31.8.2020
vzdanie sa funkcie
od 1.6.2018
Milan Lučanský
do 31.5.2018
neznámy dôvod ukončenia funkcie
od 15.5.2012
Tibor Gašpar
do 14.5.2012
neznámy dôvod ukončenia funkcie
od 19.7.2010
Jaroslav Spišiak
do 17.7.2010
neznámy dôvod ukončenia funkcie
od 8.8.2006
Ján Packa
do 7.8.2006
neznámy dôvod ukončenia funkcie
od 30.10.2002
Anton Kulich
do 29.10.2002
neznámy dôvod ukončenia funkcie
od 1.6.2001
Pavel Zajac
do 31.5.2001
neznámy dôvod ukončenia funkcie
od 3.11.1998
Ján Pipta
do 2.11.1998
neznámy dôvod ukončenia funkcie
od 1.7.1997
Peter Nemec
do 1.7.1997
neznámy dôvod ukončenia funkcie
od 3.1.1995
Jozef Holdoš
do 3.1.1995
neznámy dôvod ukončenia funkcie
od 16.3.1994
Štefan Lastovka
do 16.3.1994
neznámy dôvod ukončenia funkcie
od 18.8.1992
František Krajča
HodnotenieOdporúčania

I.Spôsob kreovania hlavných predstaviteľov

1.
Otvoriť výberové konania
problém

Spôsob obsadzovania kľúčových predstaviteľov nezávislých inštitúcií nie je vo väčšine prípadov dostatočne transparentný a otvorený. Tým, že sa v mnohých prípadoch uchádzači nemôžu prihlásiť z vlastnej iniciatívy, dochádza k obmedzeniu súťaže, čo uľahčuje presadenie nižšej kvality a politických nominácií na úkor odbornosti a skúseností.

odporúčanie

Navrhujeme zaviesť zákonnú podmienku otvoreného výberového konania do ktorého sa bude môcť zapojiť každý uchádzač na základe vlastného rozhodnutia:

  • bez obmedzení viazaných na štátnu príslušnosť1
  • bez potreby nominácie iným aktérom, inštitúciou alebo stavovskou organizáciou
  • po splnení zákonných kritérií

Odporúčame, aby bol otvorený výberový proces podľa nasledujúcich kritérií zákonnou podmienkou pre obsadzovanie najvyšších výkonných predstaviteľov a členov kontrolných a spolurozhodovacích rád jednotlivých inštitúcií.

1 navrhujeme, aby bolo výberové konanie otvorené aj pre expertov zo zahraničia v prípade, ak spĺňajú kritériá. Inšpiráciou môže byť voľba policajného prezidenta v Írsku, ktorý bol obsadzovaný v medzinárodnej súťaži (Ministerstvo spravodlivosti Írska, 2018)

2.
Ustanoviť základné kritériá pre uchádzačov
problém

Nedostatočné a málo špecifikované požiadavky pre kandidátov na posty najvyšších predstaviteľov nezávislých inštitúcií často nezabezpečujú dôkladný a transparentný výberový proces, pretože kandidát nemusí byť odbornej a širokej verejnosti dostatočne známy.

odporúčanie

Odporúčame, aby bol uchádzač povinný spolu so žiadosťou do výberového konania predložiť motivačný list, podrobné majetkové priznanie a projekt alebo víziu riadenia s priloženým súhlasom so zverejnením týchto dokumentov.

3.
Ustanoviť kritérium ovládania jedného svetového jazyka
problém

Nízke nastavenie odborných kritérií veľakrát nezabezpečuje dostatočnú odbornosť najvyšších predstaviteľov a dôstojnú reprezentáciu jednotlivých nezávislých inštitúcií.

odporúčanie

Navrhujeme, aby bolo povinným kritériom pre vrcholných predstaviteľov nezávislých inštitúcií ovládanie aspoň jedného svetového cudzieho jazyka, ktoré bude podrobené testovaniu.

Za svetový cudzí jazyk považujeme anglický, nemecký, španielsky, francúzsky jazyk a podrobená testovaniu bude schopnosť uchádzačov dorozumieť sa v niektorom z týchto jazykov a porozumieť odborným textom.

4.
Posudzovať kandidátov osobitnou agentúrou
problém

Hoci vyhodnotenie súladu kritérií so stanovenými požiadavkami posudzuje odborná komisia len zriedka, aj v takom prípade môžeme hovoriť o deficite nestrannosti a transparentnosti.

odporúčanie

Navrhujeme zvážiť vytvorenie osobitnej agentúry pre výber čelných predstaviteľov, resp. povinnosť realizovať výber s asistenciou profesionálnej súkromnej agentúry. Agentúra zabezpečí súlad uchádzača so zákonom stanovenými kritériami, prípadne môže podrobiť uchádzačov certifikovanými výkonnostnými, osobnostným a jazykovým testovaním.

Alternatívou je posúdenie, či kandidát spĺňa kritériá pre uchádzanie sa o funkciu výborom NRSR. Nevýhodou je, že výbor rozhoduje jednoduchou väčšinou a jeho zloženie vyplýva z výsledkov parlamentných volieb.

5.
Vykonávať verejné vypočutia
problém

Pri výberovom procese sa zákonná podmienka verejného vypočutia kandidátov na kľúčové pozície nezávislých inštitúcií vyskytuje len zriedka. Verejné vypočutie je pritom hlavným prostriedkom verejnej kontroly.

odporúčanie

Odporúčame, aby sa verejné vypočutie uskutočňovalo vo všetkých prípadoch výberových konaní na vrcholné pozície nezávislých inštitúcií. Verejné vypočutie by malo prebiehať najskôr mesiac po zverejnení zoznamu kandidátov spolu s dokumentami, ktoré priložili ku svojej kandidatúre (napr. motivačný list, podrobné majetkové priznanie).

Vypočutia by mali byť nahrávané na video a zverejnené, optimálne vysielané online. Kandidát sa na verejnom vypočutí odprezentuje a bude odpovedať na otázky členov výberovej komisie, členov príslušného výboru NRSR, poslancov NRSR, príp. verejnosti a médií.

6.
Vypočúvať kandidátov pred odbornou komisiou
problém

Pri výberových konaniach nie je zabezpečená expertná úroveň a diskusia okolo kandidátov sa často uchyľuje k politickým súbojom.

odporúčanie

Pre zabezpečenie odborného a politicky neutrálneho výberového procesu považujeme za nevyhnutné zriadenie odbornej vypočúvacej komisie. Táto komisia bude zložená z expertov nominovaných poslaneckými klubmi, vládou a prezidentom. Každý poslanecký klub bude môcť nominovať jedného svojho zástupcu, rovnako svojho zástupcu do komisie bude môcť nominovať vláda a prezident.

  • Kandidát bude pred touto komisiou prezentovať svoj projekt či víziu riadenia a každý člen komisie bude mať právomoc klásť uchádzačovi otázky.
  • Právo klásť otázky majú rovnako aj poslanci NR SR a komisia môže udeliť slovo aj inému aktérovi (zástupcom verejnosti, médií, či mimovládnych organizácií), ktorý bude môcť kandidátovi položiť otázku v prípade, ak sa za to vysloví aspoň 1/3 zo všetkých členov komisie.
  • Úlohou komisie bude kvalifikovane sprostredkovať obraz o kandidátovi ako verejnosti, tak aj voliteľom. Podľa nášho návrhu však nebude disponovať rozhodovacími ani odporúčacími právomocami.
  • Ak v súčasnosti pri obsadzovaní existuje inštitút výberovej komisie, ktorá má rozhodovacie právomoci je nevyhnutné, aby bolo hodnotenie každého člena zverejnené, prípadne zdôvodnené.
  • Členovi komisie patrí primeraná odmena, ktorá zohľadňuje expertnú úroveň a zodpovednosť, ktorá môže byť podrobená verejnej kontrole a kritike.
7.
Schvaľovať kandidátov ústavnou väčšinou
problém

Spôsob kreovania riadiacich orgánov nezávislých inštitúcií priamo súvisí s neutralitou v ich budúcom rozhodovaní. U mnohých inštitúcií je voľba závislá napríklad na vláde, čím vzniká priamy konflikt v prípade kontroly týmito inštitúciami. Nezávislosť v riadení a rozhodovaní inštitúcií je vyššia, ak sa na voľbe najvyšších predstaviteľov podieľa niekoľko politických aktérov

odporúčanie

Predsedu úradu alebo predstaviteľov kolektívnych riadiacich orgánov podľa nášho návrhu vymenúva prezident na návrh NRSR.

Poslanci budú voliť zo všetkých kandidátov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené kritériá a ktorí sa zúčastnili verejného vypočutia pred komisiou. Voľba bude verejná a dvojkolová.

Výsledky voľby (hlasovania) môžu priniesť tri scenáre:

  1. Ak NRSR nezvolila žiadneho z prihlásených kandidátov nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov ani v druhom kole, v primeranej lehote sa uskutoční nová výzva na prihlásenie kandidátov.
  2. Za kandidáta hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, čím NRSR podáva návrh kandidáta prezidentovi. Prezident ho môže vymenovať alebo nevymenovať, v prípade závažných dôvodov, ktoré musí odôvodniť, prečo daný kandidát nespĺňa zákonom stanovené podmienky. Príkladom môže byť uznesenie Ústavného súdu SR1.
  3. NRSR hlasovala za kandidáta 3/5 väčšinou všetkých poslancov. V danom prípade ho prezident vymenuje, bez možnosti odmietnuť kandidáta.

1 Ako príklad uvádzame uznesenie Ústavného súdu SR v prípade voľby generálneho prokurátora z roku 2012: prezident... „Nevymenovať kandidáta môže len z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné.“

8.
Zamedziť bezdôvodným odvolaniam
problém

Ak existuje možnosť bezdôvodne alebo s vágnym odôvodnením odvolať vedúceho predstaviteľa úradu, znamená to silnú závislosť na jeho rozhodovaní. Zároveň sa domnievame, že každý funkcionár by mal byť odvolateľný, ak sa dopustil konania nezlučiteľného s výkonom svojej funkcie.

odporúčanie

Navrhujeme, aby bolo odvolanie možné výhradne s potrebným odôvodnením a aby sa na procese odvolania podieľali rovnakí aktéri ako pri voľbe (podľa nášho návrhu). To znamená odvolanie prezidentom v prípade súhlasu 3/5 väčšiny všetkých poslancov Národnej Rady SR, resp. možnosť prezidenta zamietnuť odvolanie z významných dôvodov v prípade odvolania jednoduchou väčšinou NR SR.

Navrhujeme ustanoviť spôsob odvolávania z funkcie iba v prípade závažných dôvodov stanovených zákonom, ktoré budú vyžadovať odôvodnenie. Napríklad v prípade, že vedúci úradu stratil bezúhonnosť, nekonal nestranne a nezávisle, porušil nezlučiteľnosť funkcií alebo nadobudol majetok, ktorý nevie zdôvodniť.

  • Návrh na odvolanie z funkcie predsedu úradu alebo člena riadiaceho orgánu môže podať 1/5 poslancov NRSR.
  • Návrh je schválený, ak zaň zahlasuje väčšina všetkých poslancov NRSR.
  • Prezident na návrh NRSR predsedu úradu alebo člena riadiaceho orgánu odvolá. Návrh môže odmietnuť v prípade závažných dôvodov, ktoré musí odôvodniť, prečo daný kandidát nespĺňa zákonom stanovené podmienky.
  • Ak sa na návrhu uznesie 3/5 väčšina poslancov NRSR, prezident je návrh povinný akceptovať.

II.Posilnenie nezávislosti autority

1.
Zamedziť prepojeniam s politickými stranami
problém

Inštitúcie u ktorých sa požaduje nezávislosť, nesmú byť personálne prepojené so subjektami, ktoré sa podieľajú na výkone štátnej moci a tvorbe legislatívy (exekutíva a zákonodarná moc). Za tieto subjekty považujeme politické strany a hnutia. Problémom pri niektorých inštitúciách je, že požiadavky, ktoré majú zabezpečovať politickú nezávislosť sú formulované vágne a nedostatočne.

Za problém nepovažujeme iba súbežné pokračovanie v politických aktivitách, ale aj priamy prechod dlhoročných vrcholných politikov do kľúčových funkcií v nezávislých inštitúciách.

odporúčanie

Pre vedúcich predstaviteľov, podpredsedov a členov riadiacich výkonných a kontrolných orgánov navrhujeme ustanoviť podmienku nezlučiteľnosti v politickej strane alebo hnutí. Dobrým príkladom je špecifikácia politickej nezlučiteľnosti, ktorá platí pre predsedu Dopravného úradu.

  • byť členom politickej strany alebo politického hnutia, vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, mať pracovnoprávny alebo iný obdobný právny vzťah s politickou stranou alebo s politickým hnutím.

Zároveň odporúčame, aby nebol možný priamy prechod politikov do vrcholných pozícií nezávislých inštitúcií, ale aby bol tento prechod možný len s odstupom niekoľkých rokov (2 až 4).

Politickou funkciou rozumieme výkon poslanca NRSR, člena Vlády SR a funkcie v politickej strane alebo hnutí. O primeranej dĺžke „prestávky“ pri prechode do nezávislých inštitúcií navrhujeme diskutovať.

2.
Obmedziť výkon predsedu úradu na jedno funkčné obdobie
problém

Vo väčšine prípadov kľúčových aktérov (vedúcich funkcionárov a členov kontrolných a spolurozhodovacích rád) sú obmedzenia na počet funkčných období stanovené na dve po sebe nasledujúce obdobia. Výnimkou sú napríklad funkcia člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, sudcu Ústavného súdu SR alebo generálneho prokurátora, kedy rovnaká osoba môže mandát vykonávať len raz. Ak existuje možnosť mandát opakovať, existuje predpoklad, že vedúci úradu bude konať servilne voči svojim voliteľom.

odporúčanie

Navrhujeme, aby sa kľúčoví aktéri mali možnosť o funkciu uchádzať len raz. V prípade obáv z nedostatku odborných a morálne kvalitných osobností možno zvážiť alternatívu, aby sa rovnaká osoba mohla uchádzať najviac v dvoch obdobiach, avšak nie po sebe nasledujúcich.

IV.Posilnenie nezávislosti kontroly

1.
Zamedziť personálnemu prepojeniu polície a inšpekcie
problém

Policajt plní úlohy inšpekčnej služby na základe vydaného povolania na nevyhnutne potrebný čas. Osoby pôsobiace na policajnej inšpekcii sú vlastne príslušníci Policajného zboru disponujúci vyšetrovacími právomocami a môžu postupovať aj podľa Trestného poriadku. Vnútorné vyšetrovanie v rámci rezortu môže viesť, podľa nášho názoru, k neobjektívnemu vyšetrovaniu a môže byť zneužité.

odporúčanie

Navrhujeme, obmedziť aby príslušníci inšpekčnej služby neboli zároveň príslušníkmi policajného zboru. Bude potrebné vytvoriť legislatívne podmienky také, aby napriek tomu, že nebudú príslušníkmi policajného zboru disponovali vyšetrovacími právomocami v trestnom konaní. Taktiež navrhujeme obmedziť možnosť priameho prechodu personálu medzi policajným zborom a inšpekčnou službou z dôvodu predchádzania konfliktných situácií.

2.
Vytvoriť jednotnú inšpekčnú službu
problém

Finančné riaditeľstvo okrem iného vykonáva inšpekčnú činnosť. V záujme obmedzenia konfliktu záujmov by kontrola nemala podliehať rovnakému riadeniu ako kontrolovaný subjekt. Úrad inšpekčnej služby, ktorého úlohou je vykonávať vnútornú kontrolu v rámci Policajného zboru (PZ) má autonómnejšie postavenie, avšak zostáva naďalej súčasťou PZ.

odporúčanie

Navrhujeme zvážiť vytvorenie jednotnej inšpekčnej služby, ktorá by nezávisle posudzovala príslušníkov finančnej správy (colníkov a navrhujeme diskutovať aj o zamestnancoch finančnej správy) a ostatných členov ozbrojených zložiek v služobnom pomere, vrátane členov policajného zboru. Príkladom môže byť Generálna inšpekcia ozbrojených zborov ČR. Do výkonu jej kompetencií spadajú príslušníci a zamestnanci polície, colnej správy, väzenskej služby a inšpekčnej služby.

VI.Odporúčania špecifické pre danú inštitúciu

1.
Zrušiť kompetenciu ministra vnútra rozhodovať o disciplinárnych konaniach a opatreniach
problém

Podľa §59 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru: „Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia uložené za disciplinárne previnenia“, čím môže zamedziť nezávislej kontrole v radoch policajného zboru.

odporúčanie

Z dôvodu posilnenia nezávislosti príslušníkov policajného zboru a spravodlivosti výkonu disciplinárnych opatrení navrhujeme daný odsek zrušiť.