Verejný ochranca práv

Riadiaci orgán pozostáva len z jednej osoby - verejného ochrancu práv. Čl. 151a ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.

Verejného ochrancu práv volí NR SR na návrh najmenej 15 poslancov NR SR. Podľa §4 Zákona č. 564/2001 Z.z. ods. 1 "Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov národnej rady."

Pre verejnú ochrankyňu práv platia obmedzenia pôsobnosti po výkone funkcie v trvaní dvoch rokov v súlade s obmedzeniami platnými pre verejných funkcionárov stanovenými ústavným zákonom. Čl. 8 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov Verejnému funkcionárovi podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), p), r), u) až zp), ktorý v období dvoch rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov fyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu verejnej funkcie zakazuje a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok minimálnej mzdy, b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb, c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb, d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami, e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb. Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov Tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie i) verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,

Tá istá osoba môže byť za verejného ochrancu práv zvolená najviac dvakrát po sebe. § 5 zákona č. 564/2001 Z. z. Funkčné obdobie verejného ochrancu práv je päť rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu. Tú istú osobu možno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.

Životopis verejnej ochrankyne práv VOP Márie Patakyovej je zverejnený na webovom sídle VOP. Hodnotenie: 1/1 Verejná ochrankyňa práv VOP - Mária Patakyová: https://www.vop.gov.sk/Zivotopis

Verejný ochranca práv nemá zákonom stanoveného zástupcu.

Spôsob tvorby rozpočtu VOP nie je definovaný v Ústave SR alebo v Ústavnom zákone. Podľa čl. 151a Ústavy SR 460/1992 ods.1 "Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť." Podľa čl. 151a Ústavy SR 460/1992 ods.2 "Verejný ochranca práv môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe."

VOP nie je ostatným ústredným orgánom štátnej správy. Čl. 151a ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.

Rozpočet VOP netvorí samostatnú kapitolu štátneho rozpočtu. § 27 ods. 5 zákona č. 564/2001 Z. z. Kancelária verejného ochrancu práv je rozpočtovou organizáciou.17) § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou podľa § 22 ods. 2, príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán.

Verejný ochranca práv vydáva organizačný poriadok VOP. § 27 ods. 6 zákona č. 564/2001 Z. z. Podrobnosti o organizácii a úlohách kancelárie upraví organizačný poriadok, ktorý vydá verejný ochranca práv.

Vedúceho Kancelárie VOP vymenúva verejný ochranca práv. § 27 ods. 4 zákona č. 564/2001 Z. z. Na čele kancelárie je vedúci kancelárie, ktorého vymenúva a odvoláva verejný ochranca práv. Vedúci kancelárie zodpovedá za svoju činnosť verejnému ochrancovi práv. § 27 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. Kancelária je právnickou osobou so sídlom v Bratislave, ktorá plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti verejného ochrancu práv.

Priemerný plat zamestnanca VOP vrátane miezd, odmien, paušálnych náhrad a iných finančných plnení s výkonom funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti za rok 2020 (čím vyšší plat, tým vyšší bodový zisk)

Verejný ochranca práv musí byť občanom SR. Čl. 151a ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia. § 4 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý a) v deň voľby dosiahol vek 35 rokov, b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, c) je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať, d) nie je členom politickej strany ani politického hnutia, e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, f) súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv.

Zákon neustanovuje ako dlho musí byť výzva na podávanie prihlášok zverejnená. Lehota na podávanie návrhov na kandidátov na verejného ochrancu práv je spravidla dlhšia ako 14 dní.

Zákon neukladá kandidátom povinnosť predkladať ku prihláške motivačný list. https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=434491

Verejný ochranca práv je podľa ústavného zákona povinný do 30 dní od nástupu do funkcie predkladať majetkové priznanie. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vnf/oznamenie&UserId=Maria.Patakyova Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Tento ústavný zákon sa vzťahuje na funkcie i) verejného ochrancu práv, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, Čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. apríla každého kalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie, a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 až 3, b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára, c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky a dátum, od ktorého sa ujal výkonu takej funkcie, d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých vykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného funkcionára, e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, f) popis daru alebo iných výhod, ktoré verejný funkcionár prijal v kalendárnom roku, za ktorý podáva oznámenie, ak hodnota darov alebo iných výhod od jedného darcu alebo hodnota jedného daru presiahne 10-násobok minimálnej mzdy, vrátane druhu daru a dátum jeho prijatia.

Vzdelanostné kritériá pre verejného ochrancu práv nie sú stanovené. Podľa §4 Zákona č. 564/2001 Z.z. ods. 2 "je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať"

Priamemu prestupu z politickej funkcie do úradnej funkcie nie je zákonom zamedzené.

Verejné vypočutie by malo podľa odpovede Kancelárie VOP prebiehať na verejnom zasadnutí Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Verejné vypočutie sa zo zákona v rámci výberového procesu na post verejného ochrancu práv nevyžaduje. "Áno, verejné vypočutie prebieha vo Výbore NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny." Kancelária VOP

Verejné vypočutie nebolo vysielané naživo.

Kandidáti prezentovali víziu riadenia na verejnom vypočutí. "Počas vypočutia kandidáti prezentujú seba a svoju víziu fungovania úradu, pohľad na ľudské práva a ich ochranu." Kancelária VOP

Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny zastáva úlohu komisie. Jeho zloženie je zverejnené. https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=vybory/vybor&ID=147

Hodnotenie komisie nebolo zverejnené.

Pri poslednej voľbe verejného ochrancu práv bolo hlasovanie v NR SR tajné. https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/informacia_denne_rokovanie_vysledok&MasterID=1447&CisObdobia=7&CisSchodze=&CPT=&Text=&DatumOd=2017-2-8 0:0:0&DatumDo=2017-2-8 23:59:59&Fulltext=False&ShowCriteria=False