Generálna prokuratúra

+Vedúca osoba
Maroš Žilinka
generálny prokurátor
od 10.12.2020
životopis
+Základné informácie

Rok vzniku: 1990

Generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry, ktorý je nadriadený ostatným prokuratúram. Na jej čele stojí generálny prokurátor. Generálna prokuratúra zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora, riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr, dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a všeobecne záväzných právnych predpis podriadenými, vedie register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov.

+Adresa
Generálna prokuratúra
Štúrova 2
812 85 Bratislava
tel.: +421 2 20837 505
e-mail: GPSR@genpro.gov.sk
https://www.genpro.gov.sk/
+Zamestnanci

Plat vedúcej osoby: 8 041 €
Priemerná mzda zamestnancov: 3 428 €

Vývoj počtu zamestnancov

História vedúcich osôb
od 10.12.2020
Maroš Žilinka
do 27.10.2020
vzdanie sa funkcie
od 17.7.2013
Jaromír Čižnár
do 16.7.2013
funkcia zanikla vymenovaním nového generálneho prokurátora
od 3.2.2011
Ladislav Tichý
do 2.2.2011
uplynutie funkčného obdobia
od 1.2.2004
Dobroslav Trnka
do 31.1.2004
uplynutie funkčného obdobia
od 1.2.1999
Milan Hanzel
do 31.1.1999
vzdanie sa funkcie
od 31.1.1995
Michal Vaľo
do 13.12.1994
vzdanie sa funkcie
od 16.11.1994
Ľudovít Hudek
do 9.11.1994
odvolanie z funkcie
od 28.8.1990
Vojtech Bacho
HodnotenieOdporúčania

I.Spôsob kreovania hlavných predstaviteľov

1.
Otvoriť výberové konania
problém

Spôsob obsadzovania kľúčových predstaviteľov nezávislých inštitúcií nie je vo väčšine prípadov dostatočne transparentný a otvorený. Tým, že sa v mnohých prípadoch uchádzači nemôžu prihlásiť z vlastnej iniciatívy, dochádza k obmedzeniu súťaže, čo uľahčuje presadenie nižšej kvality a politických nominácií na úkor odbornosti a skúseností.

odporúčanie

Navrhujeme zaviesť zákonnú podmienku otvoreného výberového konania do ktorého sa bude môcť zapojiť každý uchádzač na základe vlastného rozhodnutia:

  • bez obmedzení viazaných na štátnu príslušnosť1
  • bez potreby nominácie iným aktérom, inštitúciou alebo stavovskou organizáciou
  • po splnení zákonných kritérií

Odporúčame, aby bol otvorený výberový proces podľa nasledujúcich kritérií zákonnou podmienkou pre obsadzovanie najvyšších výkonných predstaviteľov a členov kontrolných a spolurozhodovacích rád jednotlivých inštitúcií.

1 navrhujeme, aby bolo výberové konanie otvorené aj pre expertov zo zahraničia v prípade, ak spĺňajú kritériá. Inšpiráciou môže byť voľba policajného prezidenta v Írsku, ktorý bol obsadzovaný v medzinárodnej súťaži (Ministerstvo spravodlivosti Írska, 2018)

2.
Ustanoviť základné kritériá pre uchádzačov
problém

Nedostatočné a málo špecifikované požiadavky pre kandidátov na posty najvyšších predstaviteľov nezávislých inštitúcií často nezabezpečujú dôkladný a transparentný výberový proces, pretože kandidát nemusí byť odbornej a širokej verejnosti dostatočne známy.

odporúčanie

Odporúčame, aby bol uchádzač povinný spolu so žiadosťou do výberového konania predložiť motivačný list, podrobné majetkové priznanie a projekt alebo víziu riadenia s priloženým súhlasom so zverejnením týchto dokumentov.

3.
Ustanoviť kritérium ovládania jedného svetového jazyka
problém

Nízke nastavenie odborných kritérií veľakrát nezabezpečuje dostatočnú odbornosť najvyšších predstaviteľov a dôstojnú reprezentáciu jednotlivých nezávislých inštitúcií.

odporúčanie

Navrhujeme, aby bolo povinným kritériom pre vrcholných predstaviteľov nezávislých inštitúcií ovládanie aspoň jedného svetového cudzieho jazyka, ktoré bude podrobené testovaniu.

Za svetový cudzí jazyk považujeme anglický, nemecký, španielsky, francúzsky jazyk a podrobená testovaniu bude schopnosť uchádzačov dorozumieť sa v niektorom z týchto jazykov a porozumieť odborným textom.

4.
Posudzovať kandidátov osobitnou agentúrou
problém

Hoci vyhodnotenie súladu kritérií so stanovenými požiadavkami posudzuje odborná komisia len zriedka, aj v takom prípade môžeme hovoriť o deficite nestrannosti a transparentnosti.

odporúčanie

Navrhujeme zvážiť vytvorenie osobitnej agentúry pre výber čelných predstaviteľov, resp. povinnosť realizovať výber s asistenciou profesionálnej súkromnej agentúry. Agentúra zabezpečí súlad uchádzača so zákonom stanovenými kritériami, prípadne môže podrobiť uchádzačov certifikovanými výkonnostnými, osobnostným a jazykovým testovaním.

Alternatívou je posúdenie, či kandidát spĺňa kritériá pre uchádzanie sa o funkciu výborom NRSR. Nevýhodou je, že výbor rozhoduje jednoduchou väčšinou a jeho zloženie vyplýva z výsledkov parlamentných volieb.

5.
Vykonávať verejné vypočutia
problém

Pri výberovom procese sa zákonná podmienka verejného vypočutia kandidátov na kľúčové pozície nezávislých inštitúcií vyskytuje len zriedka. Verejné vypočutie je pritom hlavným prostriedkom verejnej kontroly.

odporúčanie

Odporúčame, aby sa verejné vypočutie uskutočňovalo vo všetkých prípadoch výberových konaní na vrcholné pozície nezávislých inštitúcií. Verejné vypočutie by malo prebiehať najskôr mesiac po zverejnení zoznamu kandidátov spolu s dokumentami, ktoré priložili ku svojej kandidatúre (napr. motivačný list, podrobné majetkové priznanie).

Vypočutia by mali byť nahrávané na video a zverejnené, optimálne vysielané online. Kandidát sa na verejnom vypočutí odprezentuje a bude odpovedať na otázky členov výberovej komisie, členov príslušného výboru NRSR, poslancov NRSR, príp. verejnosti a médií.

6.
Vypočúvať kandidátov pred odbornou komisiou
problém

Pri výberových konaniach nie je zabezpečená expertná úroveň a diskusia okolo kandidátov sa často uchyľuje k politickým súbojom.

odporúčanie

Pre zabezpečenie odborného a politicky neutrálneho výberového procesu považujeme za nevyhnutné zriadenie odbornej vypočúvacej komisie. Táto komisia bude zložená z expertov nominovaných poslaneckými klubmi, vládou a prezidentom. Každý poslanecký klub bude môcť nominovať jedného svojho zástupcu, rovnako svojho zástupcu do komisie bude môcť nominovať vláda a prezident.

  • Kandidát bude pred touto komisiou prezentovať svoj projekt či víziu riadenia a každý člen komisie bude mať právomoc klásť uchádzačovi otázky.
  • Právo klásť otázky majú rovnako aj poslanci NR SR a komisia môže udeliť slovo aj inému aktérovi (zástupcom verejnosti, médií, či mimovládnych organizácií), ktorý bude môcť kandidátovi položiť otázku v prípade, ak sa za to vysloví aspoň 1/3 zo všetkých členov komisie.
  • Úlohou komisie bude kvalifikovane sprostredkovať obraz o kandidátovi ako verejnosti, tak aj voliteľom. Podľa nášho návrhu však nebude disponovať rozhodovacími ani odporúčacími právomocami.
  • Ak v súčasnosti pri obsadzovaní existuje inštitút výberovej komisie, ktorá má rozhodovacie právomoci je nevyhnutné, aby bolo hodnotenie každého člena zverejnené, prípadne zdôvodnené.
  • Členovi komisie patrí primeraná odmena, ktorá zohľadňuje expertnú úroveň a zodpovednosť, ktorá môže byť podrobená verejnej kontrole a kritike.

II.Posilnenie nezávislosti autority

1.
Zamedziť prepojeniam s politickými stranami
problém

Inštitúcie u ktorých sa požaduje nezávislosť, nesmú byť personálne prepojené so subjektami, ktoré sa podieľajú na výkone štátnej moci a tvorbe legislatívy (exekutíva a zákonodarná moc). Za tieto subjekty považujeme politické strany a hnutia. Problémom pri niektorých inštitúciách je, že požiadavky, ktoré majú zabezpečovať politickú nezávislosť sú formulované vágne a nedostatočne.

Za problém nepovažujeme iba súbežné pokračovanie v politických aktivitách, ale aj priamy prechod dlhoročných vrcholných politikov do kľúčových funkcií v nezávislých inštitúciách.

odporúčanie

Pre vedúcich predstaviteľov, podpredsedov a členov riadiacich výkonných a kontrolných orgánov navrhujeme ustanoviť podmienku nezlučiteľnosti v politickej strane alebo hnutí. Dobrým príkladom je špecifikácia politickej nezlučiteľnosti, ktorá platí pre predsedu Dopravného úradu.

  • byť členom politickej strany alebo politického hnutia, vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí, mať pracovnoprávny alebo iný obdobný právny vzťah s politickou stranou alebo s politickým hnutím.

Zároveň odporúčame, aby nebol možný priamy prechod politikov do vrcholných pozícií nezávislých inštitúcií, ale aby bol tento prechod možný len s odstupom niekoľkých rokov (2 až 4).

Politickou funkciou rozumieme výkon poslanca NRSR, člena Vlády SR a funkcie v politickej strane alebo hnutí. O primeranej dĺžke „prestávky“ pri prechode do nezávislých inštitúcií navrhujeme diskutovať.

IV.Posilnenie nezávislosti kontroly

1.
Otvoriť Radu prokurátorov neprokurátorom
problém

Rada prokurátorov je výkonným orgánom zloženým výlučne z prokurátorov, čo spôsobuje uzavretosť prokuratúry pred verejnou kontrolou. Úlohou Rady prokurátorov je napríklad vytváranie databázy kandidátov na členov výberovej a disciplinárnej komisie.

odporúčanie

Navrhujeme, aby bola Rada prokurátorov kreovaná po vzore súdnej rady a zložená z polovice prokurátorov a polovice neprokurátorov. Prispelo by to k otvorenosti prokuratúry a k objektívnejšej kontrole bez výrazného stretu záujmov.

2.
Umožniť podať disciplinárny návrh proti generálnemu prokurátorovi
problém

Návrh na začatie disciplinárneho konania voči generálnemu prokurátorovi nie je možné za súčasného právneho stavu začať bez toho, aby podal disciplinárny návrh sám na seba.

odporúčanie

Navrhujeme diskutovať o tom, aby návrh na disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi mohla podať Rada prokurátorov.

3.
Otvoriť disciplinárne komisie neprokurátorom
problém

Členmi disciplinárnych komisií môžu byť výlučne prokurátori. Každá disciplinárna komisia má troch členov. Predsedu disciplinárnej komisie, ďalších členov disciplinárnej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúva generálny prokurátor z databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií.

odporúčanie

Navrhujeme ustanoviť, aby sa na kreovaní disciplinárnych komisií podieľali viacerí aktéri (minister spravodlivosti, NRSR, prokurátorské rady) a jej zloženie nebolo profesne obmedzené (napr. výlučne pre prokurátorov). Príkladom môžu byť disciplinárne senáty kreované pre disciplinárne konania voči sudcom.